Škola ako katalyzátor rozvoja, ale ako na to?

V playarchitects sme začali uvažovať nad témou ako a hlavne prečo sa oplatí investovať do školskej budovy. Podľa nášho názoru sa nesmieme pozerať na investíciu do školskej infraštruktúry len cez optiku nutnosti, ale skôr ako na katalyzátor rozvoja budúcich investícií pre samosprávu. Rozhodli sme sa preto túto tému analyzovať cez exaktné dáta a prevádzkové parametre tak, aby sme preskúmali možnosti financovania rekonštrukcie školských budov a vplyv investícií do vzdelávacích priestorov na obec či mesto zo širšej perspektívy.

Modelovy projekt

Pre účely tohto nášho myšlienkového cvičenia sme si na začiatku vytvorili jednoduchú feasibility study pre projekt základnej školy s 18 triedami, ktorá pojme 450 žiakov pri priemernom počte 25 detí na triedu. Personálne obsadenie takejto inštitúcie predpokladá približne 35 zamestnancov vrátane pedagogického zboru, pracovníkov kuchyne a technickej údržby. Na základe našich skúseností s projektovaním moderných vzdelávacích objektov sme stanovili plochu budovy na 15 na žiaka, čo v súčte predstavuje objekt s výmerou približne 6 750 vrátane telocvične. Takto koncipovaná stavba plne reflektuje súčasné európske štandardy na školské budovy.

Hlavné úskalia obnovy budovy s prípadným navýšením kapacity.

Na Slovensku však pri obnove školských budov narážame na zásadný problém: školy je potrebné rekonštruovať a prestavovať komplexne. V súčasnosti už nestačí budovy len „vymaľovať, zatepliť a vymeniť okná“. Ak má škola ponúknuť priestor pre moderné trendy vo vzdelávaní, potrebuje aj dispozičné zmeny a nové typy priestorov. Súčasné prístupy, ako klastrové vyučovanie, inklúzia či dôraz na well-being, prirodzene zvyšujú nároky na plochu a funkčné členenie. Moderné školy preto vyžadujú približne 15 m² na žiaka, kým existujúce budovy často ponúkajú len 10 až 12 m². Tento rozdiel sa premieta do potreby navýšiť celkovú plochu budovy v priemere až o približne 30 %, ak má rekonštrukcia priniesť skutočný posun vo vzdelávaní a pedagogickej činnosti.

Zároveň je nutné technologicky realizovať objekt tak, aby sa dostal do energetického štandardu A0 alebo úspory primárnej energie minimálne o 60% (pri hĺbkovej rekonŠtrukcii) čím v budúcnosti bude prevádzka takejto budovy výrazne lacnejšia. Po splnení týchto podmienok je možné zároveň čerpať externé financovanie. Realizácia takto komplexnej rekonštrukcie školy si vyžaduje investíciu na úrovni približne 10 miliónov eur, čo v prepočte predstavuje 22 000 až 23 000 eur na jedného žiaka.

Náklady na prevádzku školy

Prevádzkové náklady takejto školy sú podľa našich prepočtov približne 2 500 eur na žiaka ročne, pričom ide o náklady na prevádzku budovy, mzdy, údržbu a ostatné výdavky spojené so školou, bez zarátania samotnej investície do rekonštrukcie.

Analýza modelu súkromnej školy

Pri súkromnej škole je potom matematika návratnosti relatívne priamočiara: podľa našej internej feasibility návratnosť investície sa môže pohybovať až na úrovni 6 - 8 rokov a následne škola dokáže generovať zisk zhruba 10 % z výšky investície ročne počas životnosti objektu. V praxi sa potom rozhoduje najmä o tom, ako naplniť školu žiakmi. A tu vzniká priama väzba na architektúru školy, ktorá vytvára kvalitné prostredie pre vyučovanie a zvyšuje tak atraktivitu inštitúcie.

Verejné školy

Pre samosprávy je však diskusia o číslach o čosi komplexnejšia. v tomto prípade už nejde o zisk ale v prvom prípade všeobecnú udržateľnosť projektu. No generovanie prevádzkového prebytku je podstatný, pretože je vďaka nemu možné spätne investovať peniaze do samotného vzdelania a zvyšovať tak konkurencieschopnosť školy a tým atraktívnosť celej samosprávy

Príjmy určené na prevádzku školy

Ak chceme rozumieť financovaniu, musíme začať príjmovou stranou. Z pohľadu samosprávy sa „prevádzka školy“ financuje z dvoch hlavných peňažných tokov, ktoré prichádzajú odlišnou logikou a preto sa v praxi často miešajú: ide o transfer zo štátneho rozpočtu a podielové dane obcí.Prvým a najväčším je normatívne financovanie zo štátneho rozpočtu, ktoré v priemere dosahuje 2 500 eur na žiaka ročne. Druhým tokom sú podielové dane (DPFO), kde školská zložka po prepočte koeficientmi (napr. Či je financovaná ŠKD, stravovanie, správa školských objektov atď.) sa môže pohybovať pri veľkom zjednodušení okolo 500 eur na žiaka.

Keď spojíme normatívny transfer zo štátu na úrovni 2500€ na žiaka ročne a školskú zložku podielových daní obce približne 500€ na žiaka ročne, dostávame orientačný balík okolo 3000€ na žiaka ročne, ktorý je v rozpočte samosprávy určený na fungovanie bežnej základnej školy. (nie je to „zisk“, ale zdroj na zabezpečenie služby).

Čo z tejto feasibility vychádza

Z teoretického hľadiska z nášho modelu vychádza, že samotná škola má potenciál produkovať prebytok približne 500 eur na žiaka ročne, čo pri 450 žiakoch predstavuje okolo 225 000 eur ročne. To naznačuje, že pri dnešnom financovaní existuje priestor, aby školy boli konkurencieschopné, no rozhodujúce je, ako efektívne je nastavená prevádzka a riadenie školy zo strany samosprávy a vedenia.

Investícia verzus návratnosť školskej budovy

Ak ale chceme, aby verejné školy boli na Slovensku atraktívne a konkurencie schopné, tak sa samozrejme musíme začať baviť aj o samotných školských budovách, ich architektúre a investícii do ich infraštruktúry. Ale ako je to s ich financovaním? Pri súkromných školách ide o investíciu a jej návratnosť, ale pri verejných školách je to komplexná problematika financovania, keďže investícia rádovo v miliónoch eur je pre samosprávu často veľmi náročná. A tu je to o šikovnosti samotnej samospravy.

Modelový príklad financovania školy

Financovanie 10-miliónovej investície do komplexnej rekonštrukcie školy si vyžaduje viaczložkový model, ktorý kombinuje nenávratné granty, štátne dotácie a inovatívne finančné nástroje tak, aby dopad na rozpočet obce bol minimálny. Ako najstabilnejší model sa javí kombinácia nenávratných grantov ako hlavného zdroja externého financovania, investičného úveru na spolufinancovanie a preklenovacieho úveru na zabezpečenie cash-flow. Celé financovanie je potrebné riadiť tak, aby obec neprekročila dlhové pásma a zároveň nevznikli chyby v oprávnenosti výdavkov.

Externé zdroje

Pri realizácii tak rozsiahlej investície pre samosprávu je možnosť čerpania externých zdrojov absolútne zásadná v ideálnom prípade je tu možnosť kombinácie grantov ako napríklad:

Základným pilierom sú eurofondy z Programu Slovensko 2021 – 2027, konkrétne nástroj Integrované územné investície (ITI). Tento zdroj pokrýva až 85-92 % oprávnených výdavkov (85 % z fondov EÚ a 7 % zo štátneho rozpočtu), pričom obec dopláca len 8-15 % z vlastných zdrojov. Tento údaj sa líši od lokality konkrétnej školy (92% je pre menej rozvinuté).
Na špecifické zelené opatrenia, ako sú fotovoltika, hospodárenie s dažďovou, tepelné čerpadlá či hĺbkové zateplenie, môže samospráva čerpať prostriedky z Environmentálneho fondu. Pre oblasť energetickej účinnosti budov sú tu dostupné dotácie, ktoré vyžadujú nízku mieru spolufinancovania, často len na úrovni 5 %.
Modernizáciu telocviční a vonkajších areálov vie samostatne zastrešiť Fond na podporu športu.
Inovatívnou cestou je model Garantovaných energetických služieb (EPC/GES). V tomto prípade súkromný poskytovateľ (ESCO) investuje do energetických technológií, ktoré obec následne spláca výhradne z reálne dosiahnutých a garantovaných úspor na energiách. Obrovskou výhodou je, že takýto záväzok sa nezapočítava do celkového dlhu obce ak sú splnené podmienky eurostatu.

Investičný a preklenovací úver

Pre zabezpečenie plynulého cash-flow a predfinancovanie grantov sú k dispozícii pre samosprávu rôzne možnosti úverového financovania.Nevyhnutnou podmienkou pre úspech projektu je, aby bol projekt vopred zaradený v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHRSR) a aby samospráva disponovala kvalitnou projektovou dokumentáciou s právoplatným stavebným povolením. A na to je potrebné pripraviť financie z vlastných zdrojou.

A ak chceme aby bol projekt takejto školy v konečnom dôsledku pre samosprávu úspešný je potrebné, aby mala samospráva na takýto projekt pripravených, alebo v úverovom rámci zazmluvnených približne 1,5 až 2 milióny eur, čím bezpečne pokryje spoluúčasť, neoprávnené výdavky, dočasný výpadok cash-flow a náklady na kvalitnú projektovú dokumentáciu. V našom prepočte to predstavuje investíciu z vlastných zdrojov okolo 4000€ na žiaka.

Ak sme na začiatku uvažovali, že hospodársky prebytok z prevádzky školy môže byť približne 500 eur na žiaka ročne, znamená to, že vlastná investícia samosprávy sa vráti minimálne do 8 rokov. Veľmi zjednodušene to ukazuje, že aj pri prefinancovaní úverom na 10 rokov môže byť projekt kvalitnej školy pre samosprávu udržateľný. Samozrejme že prevádzkový prebytok nie je zisk, ale pri určitom interpretačnom zjednodušení je toto tvrdenie veľmi obstojné

A aký to má význam pre samosprávy?

Skutočný význam tejto investície pre samosprávu je ale absolútne inde a pri širšom pohľade posúva udržateľnosť projektu do absolútne inej optiky. Za túto sumu získa samospráva objekt obrovskej hodnoty, ktorý bude úsporný na prevádzku a bude generovať priamy aj nepriamy profit pre celé územie. Atraktívna školská infraštruktúra, najmä materské a základné školy, podporuje prílev nových obyvateľov a je výrazným katalyzátorom rozvoja. Pri zvýšení kapacity žiakov vygeneruje obci dodatočný príjem z podielových daní každoročne vďaka nárastu váhy kritéria počtu žiakov. Efekt nových obyvateľov môže byť v podstate okamžitý v podobe poplatkov za rozvoj a následne zvýšenie zdrojov z podielových daní.

Investícia do rekonštrukcie a dostavby školy s udržateľným financovaním vytvára pre obec unikátny model, kde za vlastných približne 10 % ceny získa zhodnotenie majetku v plnej výške, pričom hĺbková obnova do energetického štandardu A0 chráni rozpočet pred výkyvmi cien energií a môže priniesť priame úspory až do 60 tisíc € ročne na energiách a údržbe. Priame a vedľajšie finančné benefity tak dokážu nepriamo posunúť návratnosť vlastnej investície obce do horizontu pod 5 rokov. Zároveň podľa medzinárodných analýz prinesie každé investované euro do školskej infraštruktúry a vzdelávania spätne všeobecnú spoločenskú hodnotu na úrovni 4 až 6 eur.

A čo je z nášho pohľadu najdôležitejšie a prečo sa v playarchitects venujeme téme školských budov je, že školské budovy majú podľa nášho pohľadu obrovský potenciál vo verejnom priestore a zvýšení atraktívnosti celej obce. Premenou školy na moderné komunitné a športové centrum zároveň získava samospráva viac než len budovu. Získava kvalitné zázemie pre občanov a stabilný zdroj príjmov z prenájmov. Takáto investícia je preto kľúčom k stabilizácii mladých rodín v regióne a k zabezpečeniu jeho budúcej prosperity a rozvoja.

Dodatok na záver: tento článok som realizoval na základe analýzy všeobecne dostupných informácií a je v ňom zakotvená veľká miera zjednodušenia a aproximácie pre ľahšie pochopenie a vhľad do financovania škôl. Cieľom článku je ale iniciovať zmenu pohľadu na investíciu do školskej infraštruktúry.